Látanou dolinou na Volovec

Júl  v lete   roku  2016 bol síce  dosť  daždivý ale napriek tomu sme  sa   vybrali   na   1 dňovú turistiku  do  susedného regiónu  Orava , do  Západných Tatier.   Išli sme   cez  Huty, Zuberec  až  na  začiatok  Látanej  doliny, kde sme   nechali  aj naše auto.  Na  Volovec sme sa tentokrát vybrali práve  spomínanou Látanou  dolinou a veru sme urobili  veľmi dobre.   Nestretli sme  ani  človiečika , čo sa o susednej  Roháčskej doline  povedať  nedá ani omylom :).  Dolinou  tiekol krásny horský  potôčik    a  sprevádzal nás  až ku  rázcestiu s dreveným posedením , kde  sa skončila  asfalotá  cesta  a my sme nastúpili  na  horský chodník smerom   do  sedla   Rákoň.  Išli sme  príjemným stúpaním  pomedzi   čučoriedkové   polia  práve dozretých  čučoriedok , neskôr cez pásmo kosodreviny a jaradiny  až  sme  sa  "vyšplhali " nad hranicu lesa,  do sedla  Rákoň.  V sedle   sa začalo meniť počasie  z úplne  bezoblačného   na mierne  zatiahnuté.  Výhľady  zo sedla  boli   očarujúce,  za nami   Babia  hora,   Lúčna  ,  Kominiarske  wierchy  a pred nami   Roháče  v celej svojej paráde  od Salatína,  cez   Baníkov    Tri kopy   , Ostrý Roháč  až po  náš   dnešný cieľ, Volovec.   Po malom občerstevní sme sa pobrali na Rákoň  a potom už pomaličky  na samottný Volovec. Niekde  v strede  cestičky  sa sám ukázali  všetky  3 Roháčske  plesá , naľavo sme dovideli až  na poľský Giewont vo Vysokých Tatrách  .... .  Cestou na  vrchol sme  stretli štvornohého strážcu   hôr, kamzíka, ktorý sa nám   prišiel ukáazať ešte aj cestou   nazad ... .  Volovec ( 2064 mnm. )  je  vrchol    s krásnymi   výhľadmi ,  vidíte z neho   " odratý " Ostrý Roháč,  celý hrebeň Západných Tatier,    pozeráte na  Baranec  a  v pozadí  vidíte  aj  pohorie  Nízkych Tatier.  Nám  príroda na  vrchole  pripravila ešte  jedno  prekvapenie,  chvíľu sme mali   výhľady  všade navôkol a  v priebehu pár okamihov nás zahalila jemnučná   hmlová   záclona ... . No , bola to naozaj  krásna ukážka  toho  ako  rýchlo sa vie zmeniť počasie  na horách.  Posedeli sme a  veru sme   rezko  vykročili nazad do  Látanej doliny.  Išli sme  miernou  okľukou  cez Dlhý úplaz a popod Lúčnu  a potom už len dolu  cez les až na  rázcestie   ku  drevenému   prístrešku.  Presne  tam sa spustil  hustý  dážď , tak sme    chvíľu  čakali, či  sa utíši  alebo nie.  A neutíchol... tak sme   vykročili   na posledný  úsek   túry  po asfaltovej cestičke dolu Látanou dolinou ku autu.  Cesta nám trvala už len   pol hodinku, no  dážď nás   premočil   naozaj poriadne :))) .  Bolo nám to však jedno... hlavne, že nás  búrka nezastihla  hore na hrebeni !  Ani nechcem pomyslieť na všetkých tých   ľudí, ktorí sa v čase nášho  zostupu  ešte len  "štverali" na  Volovec . Ale   to už je na  zvážení  každého   turistu,  čo je pre neho ešte prijateľné riziko a čo nie. 

Naša  túra  vyšla   parádne,   určite sa tam ešte  v budúcnosti vrátime,   celé  Roháčske Tatry  sú   naozaj  krásny  kus našej Slovenskej  krajiny .