Tri vody- sedlo Poľany-Bory-sedlo Pod Sinou-jaskyňa Slobody

Opäť  Vás  , milí  priatelia  slovenskej  prírody,  pozývame  na   putovanie hrebeňmi  Nízkych  Tatier.  Dnes  sa pokúsime  opísať  túru, ktorá  bola v tohoročnom  upršanom  lete  vítaným spestrením  aj pre  nás, čo máme  končiare  tatranských  hôr rovno  pod nosom a pozeráme na nich   z  okien mašich  domovov :o).  Veru, toto leto   nám  moc neprialo, čo sa týka   slnečných dní ale o to viac si vážime   tie, ktoré  sme strávili  v prírode spolu s ostatnými  milovníkmi  horskej turistiky . Bolo ich  doslova a do písmena pár , no stáli za to !  Verím, že  Vás o  tomto tvrdení presvedčí aj nasledovný   príspevok , doplnený   fotografiami   urobenými , ako vždy ,vlastnoručne  priamo  na mieste . Ideme na to? 

Začiatok a cieľ  túry  nie je na  tom istom mieste , a tak  je  asi aj lepšie ísť  autobusom  ako autom.  V pohode  sa na túru  dostanete   linkovým  autobus, ktorý  chodí  z Liptovského Mikuláša  do  D. Doliny- Jasnej. My    sme  na autobus  nasadli  u nás  doma , v Pavčinej Lehote, a vyviezli sme sa  na konečnú, ku hotelu Grand v Jasnej.  Odtiaľ sme išli ku  hotelu Šverma a potom sme sa už   napojili na značený chodník ,   hore  dolinou   Tri vody    až do sedla Poľany.  Táto časť  túry je  naozaj výnimočná,  ostrý   horský vzduch  plný  kyslíka   cítite doslova v každej  bunke v tele .  Ako  napovedá názov tejto  doliny,  celá je popretkávaná  vodnými   potôčikmi.  Tie   sa  v jednom mieste stretávajú   a tvoria  originálnu   vodnú križovatku  s názvom  Tri vody .  V závere   doliny  Tri vody  sa už  otvára výhľad na hrebeň  Nízkych Tatier  na  juhu a   na severe zase pomaly  vykúkajú  Západné  a   postupne aj Vysoké Tatry   . Keď  po  serpentínovom chodníku v závere  doliny vystúpite  na  vysokohorskú  križovatku v  sedľe Poľany   ,  ste  na mieste , kde  sa neviete vynadívať!  Kam oko dovidí  , všade dookola   hory , lesy, hory, lesy a zase  hory lesy..... poďte,   podíďte ešte trošku  vyššie  smerom  ku  Poľane  v smere našej túry a  kochajte   sa!  Na  juhovýchode   majestátny  Kriváň  nenechá nikoho na  pochybách - áno, to  sú  naše veľhory , Vysoké Tatry . Smerom  doľava  plynule prechádzajú  do   malebných  Západných Tatier .  Spoľahlivo  ich  ochraňuje mohutný  Baranec, ktorý   pokračuje Žiarskou  dolinou  s Troma  kopami .  Ďalej  sa cez  Jaloveckú dolinu  a   Sivý vrch  na  pozadí dostanete   až   ku  Choču  s jeho  typickou  " bradavicou" . To  už je znak, že  sme v  Chočských  vrchoch  nasledovaných  oboma  Fatrami, veľkou i malou.  No a keď sa otočíte  o  45 ° okolo vlastnej osi,  znovu sa vrátite pohľadom  na Nízkotatranský hrebeň.  Pravdepodobne zbadáte  Chabenec  na  západe   a potom  kĺžete  pohľadom  po  južnej  strane hrebeňa  Nízkych  Tatier  cez Krížske sedlo ku sedlu  Poľany   .  Otočíte  sa smerom na východ a  vidíte  Ďereše a  Chopok  s Ďumbierom  v pozadí.  A ten, kto  má  dobrý zrak a praje mu  počasie,  ten uvidí  aj  vysielač  na Kráľovej holi  , tam  vzadu , úplne na východe  . Tak  a je to,  toto je   to, kôli čomu  sa  toľko   ľudí   trápi,  vydáva zo seba  aj dušu  a   trpí, potí sa  , ledva  sa  plazí  hore, hore, ešte  kúsok , posledná serpentínka  a zrazu .... zavládne  pokoj, ticho   ,  silné  zážitky   a  pocity  eufórie pri  nekonečne  nádherných výhľadoch.  Pre  toto sa oplatí   potrápiť svoje  telo  . Odmena je   vždy  sladká  !  Vychutnajte si ju  dosýta. 

Túra tu ale šte nekončí,  sme asi  tak  v  1/3  cesty . Táto scenéria nás bude sprevádzať  už  na celom  hrebeni  . Tvoria  ho 3  vrcholy Borov  a  ako čeršnička na torte  sa nám po chvíľke     v celej svojej  paráde   ukáže   vodná priehrada  Liptovská Mara    .   Keď už  sme dosýta   nabitý  energiou  z neopakovateľných  výhľadov, môžeme začať   zostupovať  dolu.  

Najskôr  ideme  cez  kosodrevinu   a  neskôr už  prechádzame   ku hranici lesa, ktorú  nám spoľahlivo    ukážu   malé, zakrpatené  ihličnaté stromy.  Prejdeme  cez  pár  krásnych lesných čistiniek   s  borievkami, brusnicami,  hubami až   vôjdeme d  hustého  lesa.  Les v tejto časti  Nízkych Tatier  je  veľmi pekný,  tentokrát  bola  pôda pod  stromami doslova posiata  hríbami  všetkých možných druhov,  tvarov a farieb...  pastva pre oči .  Bolo  naozaj veľmi ťažké odolať   a nevybočiť   .  Nuž ale...   nás ešte  čakalo sedlo pod Sinou  a potom   strmý  zostup  dolu dolinou  až   do ústia  doliny Repiská  ku Demänovskej jaskyni Slobody.  Keďže   toto leto  bolo   upršané  aj  zostup bol náročný,  na   chodníku  sa  šmýkalo   , bolo si treba dávať pozor  na   vlhké korene   ale  i  kamenné  polia .  Miestami   sa menili  na  šmýkľavky,  ktoré  vyplaveným adrenalínom po ich prekonaní  smelo konkurujú aj   tým  v  Tatralandii.... . S tým rozdielom, že  na   výrobu týchto tu  nemusel byť obetovaný ani jeden  jediný  strom a nezničil sa kúsok  zeme .  

Príjemne unavení  a dobre naladení, po  zdolaní  tejto krásnej  trasy,  sme  si sadli  na lavičku v autobusovej zastávke pri Jaskyni Slobody  a počkali  na autobus domov.  

Tak veru,  všetko  dobré  má začiatok i koniec.  Túra  sa naozaj  podarila,  počasie  prialo  a kolená  vydržali. Čo viac si  môžeme priať?  Veríme, že sme  Vás  trošku   inšpirovali a dodali  chuti k podobným  turistickým  výletom :o))).  Nuž,  keď sme  to zvládli my,  zvládnete to isto i Vy !

Začiatok  túry :  Apartmány Zuzana , Pavčina Lehota 

8.20 hod.  - nástup na túru v doline  Tri vody  , 16.20 hod.  -  koniec túry pri Jaskyni Slobody 

celkový  čas chodenia  : 8 hodín